Tlačidlo recirkulácie v aute môže v jeseni zahmlievať okná rýchlejšie, než stihneš zapnúť ohrievač zadného skla. V kabíne sa vtedy dookola dýcha vlastná vlhkosť z dychu a mokrých búnd, výsledkom je zahmlené čelné sklo a obmedzený výhľad. Kabína sa síce zohrievala rýchlo, len nebolo vidieť kam. Z toho, že recirkulácia zohreje kabínu rýchlejšie, ešte nevyplýva, že sa okná nezahmlia. Vyplýva z toho len to, že vzduch neodvetrá vlhkosť.

Prečo sa okná zahmlia práve s recirkuláciou

Veta „recirkulácia ma zohrieva najrýchlejšie, prečo by mala zahmlievať okná“ tu neplatí, lebo zatvorený okruh vzduchu nezbaví kabínu vlhkosti. Ráno nasadnú do auta štyria ľudia v mokrých bundách, zapne sa recirkulácia a za päť minút má čelné sklo od dychu hustú hmlu. Vzduch sa síce rýchlo zohrieva, ale voda z dychu a odparovania nemá kam odísť.

Čo radí nemecký autoklub ADAC

Podľa ADAC je pri zahmlených oknách potrebné recirkuláciu vypnúť, zapnúť prívod čerstvého vzduchu zvonku, ventilátor nasmerovať na čelné sklo a klimatizáciu nechať zapnutú, pretože vysušuje. Pozor však na to, že klimatizácia sa pod približne päť stupňov Celzia zväčša sama vypne. Recirkuláciu má zmysel použiť len nakrátko pri veľmi studenom a suchom vonkajšom vzduchu.

Postup proti zahmleným sklám

Okrem vypnutej recirkulácie a ventilátora na čelnom skle treba udržiavať sklo zvnútra čisté, lebo vrstva mastnoty a prachu zachytáva vlhkosť. Za jazdy sa okná neutierajú rukávom ani handrou, pretože strata výhľadu počas manévru môže skončiť zrážkou. Ak sa sklo zahmlieva aj po vypnutí recirkulácie, klimatizácia buď nefunguje, alebo vonkajšia teplota klesla pod päť stupňov a kompresor sa sám vypol.

Jesenné ráno s mokrými bundami a recirkuláciou zapnutou vtedy končí tak, že kabína je síce teplá, ale vodič nevidí na cestu a musí zastaviť. Čerstvý vzduch zvonku a ventilátor na sklo hmlu odstránia za minútu, recirkulácia ju len opakuje dookola.