Občiansky preskenovaný na sedemdesiatich dvoch dpi sa v jednej žiadosti vrátil do piatich dní, nie preto, že by taká lehota bola v predpise, ale preto, že písmená po priblížení vyzerajú ako rozmazané škvrny a fotka ako tieň. Príloha je vraj vysoká kvalita a vysoká je len veľkosť náhľadu, nie písmená. Z toho, že náhľad na mobile vyzerá ostro, ešte nevyplýva, že úrad písmená prečíta. Vyplýva z toho len to, že sken listiny musí zachovať čitateľnosť celej plochy.

Sedemdesiatdvojka je rozlíšenie obrazovky, nie dokladu

Občiansky odfotený mobilom ako obrázok na obrazovku vyzerá na displeji ostro, pretože šesť megapixelov sa zmestí do šesť stovák bodov na uhlopriečke. Keď úradník klikne na číslo a fotku, rozpadnú sa do štvorcov, lebo minimálne rozlíšenie skenu listiny je dvesto dpi, nie sedemdesiatdva. Sedemdesiatdva je staré rozlíšenie obrazovky a nie sken dokladu.

Skenuj ako dokument, nie ako náhľad

Mobilná aplikácia na skenovanie uloží doklad ako jeden celý PDF a nastaví min. dvesto dpi. Foto aplikácia uloží obrázok v náhľade, ktorý je veľký v pixeloch, ale malý v dpi. Otvor náhľad, priblíž si číslo a rodné priezvisko – ak vidíš kašu namiesto písmen, úrad vidí to isté a žiadosť vráti. V jednej žiadosti to bolo do piatich dní.

Jeden celý PDF, nie päť obrázkov

Občiansky má prednú a zadnú stranu – naskenuj obe a zošij do jedného súboru. Úradník otvorí jeden dokument, nie päť príloh s názvom obrazok_hotovo_este_raz. Skontroluj v priblížení, že číslo a fotka sú ostré, že zmestila sa celá plocha karty a že PDF nezostalo v telefóne. Potom pošli.

Bez priblíženia sa zdá, že sken je dobrý. S priblížením sa zdá, že sken je z faxu. Skontroluj ho pred odoslaním – päť dní na opravu je čas, ktorý úrad nevracia.